Neposudzuj knihu podľa obalu

Dnes som bola s kamarátkou v knižnici. Nakoniec sa rozhodla požičiať si jednú knihu, ktorú už dávnejšie čítala. Pozrela som na obal tej knihy a prehodila, niečo v zmysle, že ma veľmi neoslovil. Takto citát: ,,Neposudzuj knihu podľa obalu." funguje doslovne. Lenže, horšie je to nedoslovne. Skonštatovala som, že na takom princípe fungujú chlapci. Ak ich neosloví obal, niesu ochodtný skúmať vnútro. No dobre, tak aj dievčatá... Ale vážne, to je také ťažké nepozerať sa očami, ale srdcom? Aj tak nakoniec všetci skončíme rovnako... Viem, toto sú bežné reči, ale však nakoniec, je to tak. Ale predstavte si tú situáciu. Človek sa zaľúbi na prvý pohľad. Myslí si, ako strašne je zaľúbený, akú úžasnú osobu našiel. To si však iba myslí. Sú to iba predstavy o človekovi, ktorého v skutočnosti nepoznáme. Nevieme aký je a preto si dotvárame jeho vlastnosti. Nakoniec však zistíme, že sme sa v tej osobe vlastne sklamali. Možno si dokonca začneme namýšľať, že sa ten človek zmenil. Nie, zmenil sa iba náš pohľad naňho. Pretože sme zistili, že vôbec nie je tým, čo sme si vysnívali. Že je vlastne úplne iný človek. Iné to je, keď niekoho poznáte strašne dlho. Poznáte jeho dobrú, no však aj tú zlú stránku. Nezatvárate oči pred jeho nedostatkami. Máte ho radi aj s nimi. Vtedy je úplne jedno, ako človek vyzerá. Proste je úžasný taký aký je. Ak niekoho takého nájdete, zistíte, že je jedno ako vyzerá. Pretože ho milujete kôli jeho vlastnostiam, ktoré sa nezmenia. Kôli chybám s ktorými ste sa naučili žiť.