Čauko ľudia, čo si myslíte o morských pannách? Ja osobne ich milujem :D :3
Otočila sa na chrbát a zazrela tu krásu hladiny cez ktorú sa derú ranné lúče. Zažmúrila oči a vychutnávala si tú chvíľu, keď nemusí nič robiť. Vedľa nej plávala ryba, také malé Nemo. S láskou ne neho pozrela a prihovárala sa: ,,Čo robíš v týchto hĺbkach maličký? Poď odnesiem ťa domov." Chytila ho do dlane a asi trikrát mávla s nádherným zlatistým chvostom, aby sa presunula z morskej doliny. BOLO ráno, takže všade boli obrovské húfy rýb, ledva cez nich bolo vidieť na koniec doliny. Pustila klauna ku sasankám a otočila sa, že sa vráti do doliny. No v tom niečo zbadala. Bolo to čierno-modré a malo to na chrbte taku tubu. Vyzeralo to trochu ako ryba, ale malo to rozdvojeny chvost. Teda nevyzeralo to akó chvost. Chcela prísť k tomu a obzrieť si to no niečo jej to hovorilo, že sa k tomu nemá približovať. No zvedavosť zvíťazila. Mávla chvostom a už BOLA pri tom. Zblízka to vyzeralo ešte krajšie, no tiež nebezpečnejšie. Malo to hlavu a na nej akúsi prikrívku na oči. Potápač plával ku nej. Zľakla sa, no nemala odvahu pohnúť sa. Bolo to už úpne blízko. Zbadala modré noči pod presklennou pokrývkou. A tiež BLOND vlasy. Hoci to nikdy nevidela zachvátil ju pocit dôvery a poznania. Už sa nebála. Bol to úžasný pocit. Dotklo sa jej to. Bola si istá, že to čo je oproti cíti ten istý pocit čo ona. Videla to v jeho očiach. Priťahovalo ju to. Čo je to? Sieť. Veľká sieť. Chcela ustúpiť,ale už bolo neskoro. Zamotala sa. Búrila sa. Ale bolo to silnejšie. Pomaly to vychádzalo z vody. Zavrela oči, nevedela sa na to pozerať. Cítila, ako ju oblieva voda a zacítila praženie slnka. Začula motor. No potom zaspala.
***
*kde to SOM?* Bolo tam bielo, až ju z toho boleli oči. Nikdy nevidela toľko bielej a oči MALA priviknuté na tmu v hlbinách. No niečo známe tu bolo. Voda. Bola v akejsi nádobe, taktiež bielej. Dvere sa otvorili. ,,Ahoj." Tie oči poznala. ,,Ahoj." ,,Vedel som, že existujete." Usmial sa. Bolo to nádherné. Priam nadvodové. Zaktiež sa usmiala. ,,Kde to som?" ,,Neboj sa, si v bezpečí. Tu ťa nikto nenajde." Verila tým slovám. ,, Inak ja som Jim. A ty? Máš nejaké meno?" ,,Ja som Alex." ,,Krásne meno. Počuj, nieje ti tu tesno?" Pozrela na neho, no nevedela vyčítať čo má v pláne. ,,Pozri povedzme, že mám bazén a povedzme, že nieje úplne vonku.Takže ak chceš môžeš sa presťahovať tam." Prikývla. Nahol sa a zobral do náručia. Bol to úžasný pocit. Niesol ju a pri ňom sa cítila akoby bola ľahká, ako pierko. Otvoril už asi tretie dvere v poradí a Alex sa naskytol pohľad na obrovskú miestnosť s bazénom. Pomaly ju položil na hladinu, akoby si myslel, že sa pri prudšom pohybe rozpadne. Zrazu sa cítila vzácna. Vplávala úpne k dnu, odrazila sa a vyskočila ako delfín. Jim sa zasmial. ,,Si nádherná." Cítila ako jej do líc stúpa červeň. ,,Ty tiež." Dodala, no úpne ticho, tak aby to počula iba ona. Deň sa tu vliekol úpne pomaly a bola tu nuda. Sem-tam si sadla na kraj bazéna a rozmýšľala. Inokedy plávala, krúžila a skákala. Nudila sa a tak si ľahla.