Memories

Keď kráčate po chodníku, presne po tom istom chodníku, po ktorom ste prechádzali s ním... no teraz sama. Všetky spomienky sú späť. Všetky jeho slová, každý pohyb, či smiech. Všetko. Nedokážete sa tomu ubrániť. Skloníte hlavu proti vetru a stúpate ďalej. Každým krokom sa vám do srdca zabodne jedna spomienka. A kým prídete na koniec cesty, vaše srdce je opäť zlomené. No možno sa nikdy nezahojilo. Možno sa ani nikdy nezahojí. No časom si na tu bolesť zvyknete. Naučíte sa ju nevnímať. Naučíte sa s tým žiť. Prestanete obviňovať ľudí okolo seba. Uvedomíte si, že je to vaša chyba. Pretože ste verili rozprávkam na dobrú noc. A hoci prešiel už dlhý čas, stále cítite to isté, keď ho zbadáte. Celé telo sa vám začne triasť. Mozog odmietne spolupracovať. A srdce... to začne rýchlo byť zo strachu, žeby sa zastavilo. Celé to je ako z filmu. No ten váš je so smutným koncom... Hoci ešte stále veríte, že to nemôže byť koniec, že sa ešte niečo zmení. Chcete sa znova cítiť ako pred tým. Pred tým ako ste ho stretli. No neveríte, že sa to niekedy stane. Pretože ste dovolili, aby sa celý svet točil okolo neho. Nikdy nedovoľte, aby sa pre vás niekto stal všetkým...lebo keď odíde, nebudete mať nič.