Z pohľadu Jessici
,,Tak čo?" spýtal sa Justin. ,,Som u Sofí, ešte jej pomáham upratať a budem s ňou, lebo jej teta sa vráti nekôr a ona nechce byť sama." ,,Šikovné to dievča." Usmial sa. Prišiel ku mne a pritiahol si ma k sebe. Začal ma bozkávať. ,,Ej, ej. Tu sú naše hrdličky." zasmiala sa Sofí. Odskočila som od Justina. Nechápavo na mňa pozrela. ,,Ty ho nechceš zabiť?" Obaja sa začali smiať. ,,Niééé, trošku sme sa porozprávali a máte moje požehnanie." Usmiala som sa. ,,Ale, ak ti zlomí srdce tak ho zastrelím." Justin sa zatváril vystrašene. Ja tiež. ,,Čo sa tvárite akoby ste vydeli ducha? No a čo, tak mám zbraň, dúfam, že ju nebudem musieť použiť." Pozrela na Justina. ,,Už si si aj vybrala spôsob vraždy? Gratulujem ty jebnutá." Zahlásil Justin a začal sa rehliť. Sofí sa pridala. Začínam sa ich báť. ,,VY ste jebnutý. Aspoň vidno, že ste rodina." Obaja prestali a pozreli na mňa vražebným pohľadom, až som mala pocit, že Sofí vyberie tu zbraň a zastrelí ma. ,,Ak chceš ostať nažive, toto už nehovor. NIKDY!" Zvrešťal Justin. Sofí prikývla. ,,Ale vážne sa podobáte. Bože, bojím sa vás." ,,Boj sa." Zasmial sa Justin. ,,Ale no, už ju nestrašme." Zasmiala sa Sofí a odišla. Justin prišiel ku mne. Trochu som cúvla. ,,Ale no, iba sme si z teba robili srandu." Pozrel mi do očí. Objal ma. A potom... z ničoho nič ma zobral do náručia. ,,Justin? Čo robíš?" Smiala som sa. ,,Unášam nevestu." Aj on sa rehlil. Ňuňu to. Vyšiel so mnou po schodoch do svojej izby a položil ma na postel. Ľahol si vedľa mňa. Pretočila som sa bok, tak aby som naňho lepšie videla. Tiež to spavil. Ležali sme tam a pozerali si do očí. Potom mi dal ruky okolo bokov a prisunul si ma. Začali sme sa bozkávať. Zrazu sa odtiehol. ,,Deje sa niečo?" Bože. Čo sa to s ním deje? ,,Mám nápad." Justin sa rýchlosťou blesku postavil a zobral z nočného stolíka kľúče. Podal mi ruku. ,,Poď!"
Z pohľadu Justina
Tešil som sa ako malé decko. Vytiahol som Jessie z postele, zobral kľúče a vyrazil. Zabával som sa na tom jej pohľade, chudinka bola trochu vystrašená. Za ruku som ju dotiahol až k môjmu autu. Otvoril jej dvere, ako správny gentleman, načo sa zasmiala. ,,Kam ideme?" ,,Počkaj." Sadol som si a už sme svišťali po ceste. Prišli sme na parkovisko a ja som už zase ťahal Jessicu za ruku. ,,Justiiin! Spomaľ sakra." Zasmial som sa, ale nespomalil som. Chudák Jessi, tak rýchlo na tých jej opätkoch to nešlo. Tak som ju opäť zobral do náručia. Ľudia na ulici len pozerali, čo sa tu deje. Zrejme si mysleli, že som už úplne mimo. Ale mňa to nezaujíma. Došiel som s Jessie až k zmrzlinárni. ,,Tadááá." Začala sa smiať. ,,Toľko rozruchu kôli zmrzline?" ,,Robíš si srandu? To nie je len zmrzlina. To je najlepšia zmrzlina v meste." Smial som sa. Len nad tým pokrútila hlavou. ,,Tak akú chceš?"
Z pohľadu Jessici
Dala som si medovú fantáziu. Mám chuť na sladké. Justin si dal karamelovú. Zobrali sme si zmrzliny a išli do parku. ,,Ukáááž, daj ochutnať." Namiesto toho aby mi Justin podal zmrzlinu, tresol si ju na pery a prišiel ku mne. ,,Môžeš." Pousmiala som sa. Dala som mu pusu. S tou zmrzlinou to bolo fakt dobré. ,,Si sladký." Začali sme sa spolu smiať. Opäť som sa cítila ako malé dievčatko. Všetko bolo veselé a bezstarostné.