Z pohľadu Justina
Už len pár MINút do príchodu Sofí. Tak fajn. Nejako to vydržím, budem zavretý v izbe abo dačo. Alebo pojdem k Benovi. Sedel som v izbe a popijal kolu. Nechapem, že mama toto dovolí. Bože to je tak v piči. Už došli. Já to nevydržím. Okej, nasaď úsmev a ideš. Prešiel som po schodoch do chodby. ,,Ahoj Justin, no ja budem musieť isť, ide mi lietadlo, čavte!" Povedala teta keď ma zbadala. Odzdravil som sa a vyšiel naspäť do izby. Dobre v izbe som dlho zavretý nevydržal a tak som išiel k Benovi. ,,Čau kámo!" ,,Serus." Sadol som si na gauč. ,,Čo porábaš?" ,,Upratujem" Zasmial sa. ,,Rodičia prídu každú chvíľ." Tak som mu pomohol. Zabralo nám to dobrú polku dňa. Potom som išiel zase domov. Po ceste z chodby do izby som začul rozhovor mami a Sofí. ,,Mohla by dnes dojsť kamoška? Iba na dnes prespať, prosíííím." ,,Dobre, ale nebudte hlučne!" ,,Ďakujéém!" Sofí vbehla do izby a hneď išla telefonovať. Na to, že ma 17 je podľa mňa veľmi detská.
Z pohľadu Jessici
Ach volá mi Sofí. ,,Áno?" ,,Ahoj, že neuhadneš čo?" Prevrátila SOM oči. ,,No počúvam." ,,Vieš čo si dnes MALA spať u mňa. Tak mama muselas isť na služobnu cestu, takže som u mojej tety a ta mi dovolila, že možeš dojsť sem." Nedalo sa prehliadnuť nadšenie v jej hlase. ,,Aha. A to nebude vadiť?" ,,Nie." ,,Ok, ale priď po mňa, niesom ochotna to hľadať." ,,Okej." Zložila. Taže pekne. Ešte stale som bola rozladena zo včerajška. No nič.
Z pohľadu Justina
,,Justin?" Kurva, ono to nepomaha, ZAVRIEť sa do izby. ,,Čo kurva chceš?" Sofí vošla a sadla si ku mne na posteľ. ,,Príde mi kamoška. Skús ju prosím nepretiadnuť!" ,,Ha-ha, vtipné. A teraz padaj. Mám prácu." ,,Čo už len ty môžeš robiť prosím ťa?" Vysmiala sa mi do ksichtu. ,,Padaj už kurva!" ,,Klídek bobor." Smiala sa. Nato odišla do izby, zobrala si dajake veci a vybehla z domu. Tak som teda zišiel dolu dačo si zajesť. Sadol som si na gauč aj s porciou rizota. Celú som ju zošrotoval. Odniesol som tanier do myčky a išiel kukať telku. O pár mint na to sa rozleteli dvere. Išiel som očeknuť, že koho to doniesla. Keď som ju však zbadal, ostal som stáť s otvorenými ústami. A ona tiež.. ,,Jess?" Sofia sa zatvárila nechápavo. ,,Vy sa poznáte?" Obaja sme pomali pokývali hlavou. ,,Mohla by si nás nechať chvíľu samých?" ,,Jasné, bobor, poslúž si." A vybehla po schodoch hore. ,,Čo chceš?" Bola nasrata. ,,Prepáč, že som odišiel." Pozval som ju do obývačky nech si sadne na gauč. ,,Vieš, že som to čakala?" ,,Prečo?" ,,Lebo ty si sukničkár, bežne babu pojebeš a potom ju odkopneš. Ešte dobre, že som ťa nenechala zájsť tak ďaleko." Zatváril sa akosi čudne. ,,Umm, ako ti to povedať, nó, myslím, že sme zašli ďalej ako si chcela." ,,ČO? Aha tak preto si zdrhol, že? Bál si sa, že si to budem pamätať a budem sa ti chcieť zavesiť na krk." ,,No ja...bál som sa, že keď si s tebou začnem, tak sa to skonči ako všetky vzťahy čo som doteraz mal." Tváril som sa previnilo.